V sobotu 11. 12. sa v Danubiane pri západe slnka uskutočnila vernisáž výstavy maliara Vladimíra Popoviča s názvom Déjà vu. Koná sa pri príležitosti autorovho jubilea. Ten pri príhovore ohlásil koniec kariéry. pokračovanie článku
Po čase zájsť do kníhkupectva. Len tak, bez ponáhľania- do tepla. Po treťom zakrúžení mám pocit, že sa orientujem. pokračovanie článku
Nedávno som pri listovaní stránkami ČSFD narazila na režisérsky debut Drew Barrymore. Krátko potom som sa z nudy rozhodovala, na aký film skočiť do kina a znova mi udrel do očí názov Vyfič! Keďže slovenská premiéra sa chystá až 28.1. (u nás pod názvom Rollerka), rozhodla som sa, že si ho pozriem v predstihu v mojej novej domovine. pokračovanie článku
Počas víkendu sa vo viedenskom Messe dalo navštíviť veľtrh s umením Viennafair.
Zvedavosť mi nedala a tak som bola vyvenčiť nielen seba, ale aj fotoaparát. pokračovanie článku
1. mája sa konal v Brne míting Dělnické strany, tak sme so spolužiakmi "išli na blic" a urobili si výlet. ostatní už skúsení- veď v česku sa to teraz melie každú chvíľu, ja som mala svoju demonštračnú premiéru.. aj som sa trochu bála, veď tam skákali aj do väčších odomňa.
chalani s nostalgiou spomínali minulomesačný Přerov, kde nemuseli najskôr dve hodiny počúvať drísty, ale išlo sa rovno na pochod.. ja som dúfala, aby sa Přerov nezopakoval- spomienka na fotky odtiaľ bohato stačila. dlažobnú kocku v hlave by som nemusela rozdýchať.
nakoniec našťastie prilby nebolo treba (aj tak som nemala) a na druhý deň som mala čo konzultovať :) pokračovanie článku
Tento víkend som sa zúčastnila prvej konzultácie ITF na Horní Bečve v Beskydoch. Aj mi bolo ľúto, že toľko prednáškujeme, zatiaľčo máme na pár krokov les zaliaty slnkom.
Keď si tak vybavujem pohľadnice a fotografie z týchto končín, vždy sa mi vybaví jeseň.
Už viem prečo.. pokračovanie článku
môj pohľad na koncert Animal Collective v Bratislave pokračovanie článku
opäť tu máme koniec septemra.
opäť nastal čas fotografií z Comics Salónu a IstroConu (no dobre, veď ja viem, že som zas raz posledná:))
a opäť som dala zo skajpu preč svoj obľúbený septembrový status vyjadrujúci moju lásku k týmto dvom festivalom :) pokračovanie článku
Odvčera môžeme v Umeleckej besede Slovenska navštíviť výstavu Paliho Susu Extression La Réunion inšpirovanú malým ostrovom neďaleko Madagaskaru. Okrem Paliho vystavuje aj skupine Climber's v zložení Ivona Žirková, Ján Gejdoš a Štefan Papčo. pokračovanie článku
1. mája sme boli pozrieť prvý deň balónovej fiesty. preletieť sme sa neboli, ale aspoň sme okukli večerné nafukovanie balónov. pokračovanie článku
taký zvláštny pokoj. ľudia sa nikam neponáhľajú, užívajú slnka a premiestňujú sa. možno tomu pomáha vypeckovaný Michal Tučný. zdá sa, že som dočítala a tak sa obzerám naokolo a vidím, ako sa usmieva na svoju kamarátku a nechce ju pustiť, ako sa bavia, usmievajú- je im dobre.. pokračovanie článku
Vo štvrtok otvoril Jiří Olič výstavu umeleckej skupiny Tvrdohlaví v Bratislavskom Tranzite na Studenej.
Pár fotografií z vernisáže. pokračovanie článku
v poslednej som si zvykla z času na čas zablúdiť na blogy našich susedov na blog.respekt.cz.
dnes som narazila na celkom fajn článok Štěpána Pudláka s jeho názorom na akciu umeleckej skupiny Ztohoven. tak trochu som sa obávala pozrieť diskusiu, zvyknutá z nenávistných a offtopic reakcií v diskusiách SME. nakoniec som sa predsa odhodlala a bola som milo prekvapená. rozdielne názory sa tam nevyjadrovali označením autora a kolegov diskutérov za osoby so zníženou inteligenciou, slušne a s humorom vysvetľovali svoj postoj.
nie som naivka, spomínam na diskusiu, v ktorej sa Pavel Klusák dozvedel, že je nastrčeným agentom plateným Evou a Vaškem :) čo mi ale ešte vždy príde ako dobrý fór na rozdiel od niektorých zistení napríklad tu.
a mimochodom, v afére atómového hríbu vo vysielaní na ČT sa najviac prikláňam k názoru Dory Plíškové :)
podarený deň.
asi. pokračovanie článku
len tak sa túlať. počúvať Aphexa alebo Portishead. alebo len vrzgot čerstvého snehu pod nohami a nechať si vločky padať do tváre. pokračovanie článku
(požičané od Johna Calea)
tak sa tu zvyknem potulovať a vnímať svet, mesto, ľudí. v novembri je to ešte silnejšie. v tomto roku zatiaľ asi najviac. pokračovanie článku
rada Ťa vidím. takto poriadne sme spolu neboli už dlho. pokračovanie článku
"finn, kde sú fotky?!"
"čo je to za bordel?!"
katastrofa je na spadnutie
áno, áno. sypem si popol na hlavu a hneď sa všetko snažím napraviť.
a pridať jeden bonus. pokračovanie článku
Pred mesiacom som sa spakovala a vyrazila do Prahy. Nebrala som fotoaparát, iba svoj mobil. A modrý zub, aby som v prípade potreby mohla fotky zálohovať. Našťastie som nepotrebovala, pretože som upaľovala naspäť kvôli fotoškole.. pokračovanie článku
Asi vyzerám agresívne alebo je len ona taká odvážna. Ja mať jej názory, dávam si sakramentský pozor, pred kým ich prezentujem. pokračovanie článku
po dlhom odolávaní som aj ja podľahla a namiesto obrovskej zrkadlovky a občasného fotenia som prešla na mobilné denníky.. dúfam, že sa koncept zadarí..
bacha - veľmi zlá kvalita - vstup na vlastné nebezpečenstvo pokračovanie článku
Behám tu medzi dvk a hodami. Rozmýšľam, čo ma znechucuje viac. Keď ich to baví.. Ale fakt to treba riešiť? Niekto vraví, že je to furt rovnaké. Každýkrát. Áno. Môžme robiť série. pokračovanie článku
pár fotiek z arteterapenia pokračovanie článku
nech niekedy aspoň niečo vysvetlím. (alebo zamotám?)
sedím v kostole. náhle ma niečo vyľaká a ja utekám preč. ďaleko. hľadím na vodnú hladinu a snažím sa nemyslieť na nič. na školu. na všetko. je to ako začarovaný kruh. utekám ďalej. podrezať sa? alebo si radšej niečo pichnúť do žily?
ocitám sa uprostred rušnej premávky. som vydesená. veľmi. v diaľke badám kostol... pokračovanie článku
Ten čo robí umenie je umelec.
PREČO UMELEC?
Robí umelec niečo umelé, alebo je umelý?
umeleumenieumelkujeumelyumelecakibicujemuzivyumenovedec
"A čuduješ sa, keď sa mi sníva o Vajcovi, úchylákoch a Prahe?"
"Mne sa minule snívalo o Ježišovi." pokračovanie článku
"Píš si denník. Mne to pomáha."
"To ma nikdy nebavilo, preto mám blog."
"Ten ťa zničí."
Možno zničí.
Určite ma nezachráni, pretože tí, ktorí by sa mali zamýšľať nad nelogickými zhlukmi písmen nečítajú, ignorujú..
Nemienim skončiť ako odkopnutá milenka hystericky vyvolávajúca tomu, čo ma nechce a prosiaca aspoň o jediné slovko súcitu. Načo? Je to všetko len hlúpa pretvárka.
Vravel mi: "Tak mu odpusť, nech sa ti uľaví." Myslím, že som odpustila už dávno. No iní nie. Jemu, mne, nám.
Sucho si pýtaš moju adresu. A ja to už chápem. Tiež mi odpustíš až na tom kopci pod kúdolmi dymu? Alebo ani vtedy nie.
"Úprimnú sústrasť."
Tieto slová opakovaním čoraz viac strácajú svoj (pre mňa stále nepochopený) význam. Nesála z nich nič iné než chlad a prázdnota. Keď ich počujem alebo čítam, predstavujem si, že ich odosielateľ iba otvára ústa, no nejde z nich ani hlásky. Ako ryba. Menia sa na prachobyčajnú frázu, ktorou chceme vyjadriť, že vieme, ako sa adresát cíti, čo prežíva a že my to prežívame s ním. Podľa mňa je praktický nemožné, aby ste vedeli, čo cítim. Čo cítia oni.. Veď si ani navzájom nevieme pozrieť do očí, ako je možné, že to dokážete vy?
Tieto slová vyjadrujú vrchol automatizmu, ako keď mi Ingridka pochváli nápad aj keď ma vôbec nevnímala.. ale na tom sa potom schuti smejeme..
Nikdy som nemala rada tie slová a nikdy som ich nechcela používať. Teraz ich počúvam ako na pokazenom gramofóne. Prvé razy ma to dokázalo dojať, rozplakať- teraz už mi je do smiechu, stávam sa odolnou a cynickou.
Prečo mi to hovoríte, keď sme na tom rovnako? Takisto by som to mohla hovoriť ja vám. Ale ja nechcem. Ja to tak necítim. Nemyslím, že je to správne. Iba slušné. Ale ja nie som slušná bytosť. Slušnosť pokiaľ je neúprimná je zlá. Ja nechcem byť zlá a tak som neslušná.
Prečo mi chcete niečo hovoriť? Nedá sa mlčať a počkať kým o to budem stáť?
Najhoršie je, že tieto slová nezmiznú. Budem ich počúvať čoraz častejšie, potom sa mi budú v hlave odrážať od stien a vytvárať ozvenu tak ako je to teraz a nakoniec ich prijmem a budem ich používať aj ja.
Sedíme v kaviarni a hľadíme na seba cez veľký mrak cigaretového dymu, ktorý produkujú slečny pri vedľajšom stole. On stále myslí, že bez neho sa svet nemôže otáčať a tak rozmýšľam, aké asi budú fotky odtiaľto. Cítim sa tak opustene a neisto keď neviem, či sa na nich dá spoľahnúť. Spoľahnúť na to, že po zaplatení mi zostane úsmev na perách. Chcem M. Takého osobného M, ktorého vopchám do vrecka a v prípade potreby vytiahnem a on sa postará o môj úsmev. O to, že sa nebudem hanbiť za svoje práce, pretože on je kúzelník, ktorý dokáže zachrániť aj zdanlivo nezachrániteľné.
Keď som mu vravela, že bez jeho zázrakov nebudeme môcť prežiť zahraničie, smial sa. Neveril. Často si z neho uťahujem. Alebo radšej nechcel veriť. Keď si to opäť a opät pripomínam, behá mi mráz po chrbte, lebo viem, že aj keď nájdem iného kúzelníka, žiaden nebude čarovať tak.. Tak, že by som tie kúzla považovala za hodné precestovať aj diaľku, hodné rozmýšľania o nich.
Už je čas ísť. V duchu očakávam niečo zlé, ale snáď bude výsledok aspoň priemerný..
"Nevím co jsem; nevím co znamenám; nevím proč a pro koho dělám; neznám smysl ani důvod původu mých, mnohdy recyklovaných prací. Podezřele méně a méně je pro mne podstatné, kdo a jak porozumí smyslu mých prací, a to včetně mne samého; jsem svým vlastním cizincem."
Jiří David
oficiálna stránka www.finn.sk
deviantart finnuska.deviantart.com
viac-menej fotoblog spomalenabublinka.blogspot.com
272703920
finnitko
dasa_bartekyahoo.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
